Hrebeňovka – prechod Veľkej Fatry

Hrebeňovka Veľká Fatra

Veľká Fatra je rozsiahle pohorie s minimom lanoviek a horských stredísk. Aby ste sa dostali do hrebeňových partií, musíte väčšinou najprv prejsť veľa kilometrov dlhými dolinami. Vďaka tomu je tu omnoho menej ľudí než v Tatrách alebo napríklad v Malej Fatre. Srdce dobrodruha si tu teda príde na svoje.

Hrebeň Veľkej Fatry sa v oblasti vrcholu Ploská delí na turčiansku a liptovskú vetvu, ktoré od seba oddeľuje Ľubochnianska dolina, so svojimi 25 kilometrami najdlhšia dolina na Slovensku. Turčianska vetva je prevažne zarastená hustými lesmi, je horšie značená a ponúka menej výhľadov aj možností nocľahu, preto väčšina turistov volí liptovský hrebeň so štartom v Ružomberku.

Prechod Veľkej Fatry – 1. deň

Zo železničnej stanice v Ružomberku musíte najprv prekročiť rieku Váh a vystúpať na námestie A. Hlinku, kde začína modrá značka. Tá vás vyvedie z mesta najprv dlhou alejou, neskôr niekoľkými okrajovými ulicami a popri krížovej ceste vystúpa k rázcestiu Kalvária (612 m), kde môžete odbočiť na náročnejší variant vľavo a po červenej značke vystúpiť na vrcholy Veľká skala (911 m) a Sidorovo (1 099 m). Ak budete pokračovať ďalej po modrej značke, po chvíli odbočíte z cesty na chodník vľavo, ktorý traverzuje lesom pod týmito vrcholmi a rovnako ako červená značka vás dovedie na rázcestie Vlkolínske lúky (820 m) s dreveným prístreškom.

Malinô Brdo

Stále sledujte modrú značku a pokračujte po asfaltovej ceste, kým nevystúpite do strediska Malinô Brdo (930 m). Tu odbočíte vľavo a po okraji zjazdovky prudko nastúpate viac než 250 výškových metrov k hornej stanici lanovky, stojacej kúsok pod vrcholom Malinné (1 209 m). Po úzkom chodníku zídete pár desiatok metrov do bukového lesa a po ďalšom krátkom stúpaní a klesaní prudko odbočíte vpravo. Po krátkom čase vyjdete na lúku nad rázcestím sedlo pod Vtáčnikom (1 120 m). Ak potrebujete doplniť vodu, odbočte vľavo na zelenú značku a po 250 metroch narazíte na upravený prameň.

Z rázcestia pokračujte po zelenej značke vpravo a najprv krátkym klesaním, po ktorom nasleduje dlhšie stúpanie, dôjdete na rázcestie Vyšné Šiprúnske sedlo (1 385 m). Na svahoch pod sedlom kedysi stála salaš a je tu povolené nocovanie. Neďaleko odtiaľ je Nižné Šiprúnske sedlo (1 327 m), kde odbočíte vľavo. Odtiaľ budete pokračovať prevažne lesom po mierne zvlnenej ceste až na lúky pod vrcholom Malá Smrekovica (1 485 m), ktorý obídete zľava. Onedlho začnete klesať k vojenskej zotavovni Smrekovica, pred ktorou si môžete nabrať vodu z prameňa na pravej strane cesty.

Smrekovica

Prvou z budov areálu Smrekovica je horský hotel Granit, ktorého služby môžete využiť, ak nechcete spať vonku. Ak budete pokračovať ďalej po zelenej značke, pôjdete chvíľu lesom a potom rozsiahlou lúkou zídete k horskému hotelu Smrekovica. Oproti hotelu je malý lom, kde je povolené nocovať v stane.

Prechod Veľkej Fatry – 2. deň

Rakytov

Pár desiatok metrov za hotelom sa cesta stáča doprava a po krátkom stúpaní lúkou nasleduje takmer rovinatý úsek, vedúci po trávnatých juhovýchodných svahoch vrcholu Skalná Alpa (1 463 m). Mierne zvlneným, prevažne lesným terénom dôjdete do severného Rakytovského sedla (1 415 m), odkiaľ môžete, stále po zelenej značke, vystúpiť na Rakytov (1 567 m), alebo ho obísť po žltej značke a vyhnúť sa prudkému stúpaniu. To by však bola veľká škoda, pretože je to prvý naozaj výhľadový kopec celej hrebeňovky, z ktorého budete mať ako na dlani najkrajšiu časť Veľkej Fatry so skalnatým vrcholom Čierny Kameň a mohutnou Ploskou v popredí.

Ploská

Pokračujte dlhším zostupom do južného Rakytovského sedla (1 295 m) a ďalej pohodovou cestou s jedným kratším stúpaním, po ktorom nasleduje pozvoľný zostup do sedla pod Čiernym kameňom (1 266 m). Kúsok za rázcestím pramení potok, kde sa dá doplniť voda. Na samotný Čierny kameň stúpať nebudete, ale pohodlným chodníkom ho budete traverzovať bukovým lesom. Za lesom, vpravo od cesty, narazíte na ďalší prameň. Odtiaľ je to už len kúsok do sedla Ploskej (1 390 m), kde sa odpojíte od zelenej značky a nenáročným stúpaním po žltej značke sa vydáte na vrchol Ploskej (1 532 m).

Chata pod Borišovom

Bola by veľká škoda si trochu nezájsť a nenavštíviť rozprávkovú chatu pod Borišovom (1 300 m), ktorá sa túli pod rovnomenným vrcholom – Borišov (1 510 m), a dovedie vás k nej červená značka. Ako ku každej správnej horskej chate, ani sem nevedie prístupová cesta a zásoby sa sem nosia na chrbte. Na chate sa dobre najete, napijete a pokojne aj prenocujete. Ak sa nikam neponáhľate, určite neoľutujete prudký výstup na samotný Borišov a užijete si krásne výhľady z jeho vrcholu aj oddych v tráve.

Od chaty našťastie nemusíte stúpať späť na Ploskú, ktorá odtiaľto vyzerá obzvlášť mohutne, a môžete sa vydať po pohodlnom, modro značenom traverze. Nedostatkom výhľadov do krajiny tu určite trpieť nebudete a navyše narazíte na viacero možností doplnenia vody.

Salaš pod Kýškami

Späť na hrebeňovku sa napojíte pri rázcestí Chyžky (1 310 m), odkiaľ môžete odbočiť k spartánsky vybavenej salaši zvanej salaš pod Kýškami, kde je povolené nocovanie. Ak sa tu rozhodnete prespať, budete sa musieť uspokojiť s niekoľkými lavicami, malými kachľami na vykúrenie a o niečo nižšie nájdete aj prameň. K salaši dôjdete za pár minút po žltej značke.

Salaš pod Suchým vrchom

K asi najkrajšej veľkofatranskej salaši, kde je takisto možné prenocovať, si však budete musieť ešte asi trištvrte hodiny šliapať po červenej značke, spočiatku krátkym a prudkým, neskôr už len pozvoľným stúpaním. Miniete rázcestie Koniarky (1 377 m) a tesne pred začiatkom stúpania zalesneným svahom Suchého vrchu odbočíte vpravo a po chvíli ju uvidíte – salaš pod Suchým vrchom. Zo značenej cesty síce vidieť nie je, ale vedie k nej viacero vychodených chodníčkov, takže by nemal byť problém odbočku nájsť. Salaš je vybavená palandami, murovanou pieckou a prespať sa dá aj na povale. Zdroj pitnej vody je vzdialený asi 250 metrov a je zachytený do železnej rúry.

Prechod Veľkej Fatry – 3. deň

Ostredok – najvyšší vrchol Veľkej Fatry?

Hneď ráno rozhýbete stuhnuté nohy stúpaním po svahoch Suchého vrchu, na ktorého vrchol žiaľ cesta nevedie, a budete pokračovať ďalej na Ostredok, rázcestie (1 592 m). Ešte pred pár rokmi sa verilo, že práve tu stojíte na najvyššom vrchole Veľkej Fatry – Ostredku. Nedávne merania však ukázali, že susedný vrchol, nazývaný Pustolovčia, je o pár metrov vyšší (1 596 m), a tak sa rozhodli urobiť Ostredok z neho. Dnes teda musíte odtiaľto na Ostredok (1 596 m) prejsť ešte pár stoviek metrov cez veľmi plytké sedlo, ktoré tieto vrcholy od seba oddeľuje.

Krížna

Mierne zvlnenými, trávnatými hrebeňovými partiami dôjdete k vojenskému radaru na vrchole Križná (1 574 m). Tá je de facto posledným vrcholom prechodu Veľkej Fatry a najkratšou i najpraktickejšou cestou späť do civilizácie je zostup odtiaľto cez rázcestie Pod Líškou (1 345 m) do obce Turecká (605 m) a odtiaľ dôjsť 2,5 kilometra do Starých Hôr (480 m), ktoré majú dobré autobusové spojenie späť do Ružomberka.

Kráľova studňa

Ak sa nikam neponáhľate, môžete z Krížnej pokračovať na hrebeňovke miernym klesaním do oblasti Kráľovej studne (1 330 m), kde sa ponúka viacero ďalších možností (pozri Alternatívy).

Video

Užitočné info

Doprava

Vlakom do Ružomberka. Späť zo Starých Hôr autobusom do Ružomberka, ďalej vlakom.

Spojenie TAM | Spojenie SPÄŤ

Autom do Ružomberka, kde ho necháte a po dokončení prechodu sa poň vrátite autobusom zo Starých Hôr. Prípadne môžete auto najprv odviezť do Starých Hôr, vrátiť sa autobusom a až potom vyraziť na hrebeňovku.

Itinerár

1. DEŇ Ružomberok, námestie A. Hlinku Kalvária (0:30) Pod Kalváriou (0:35) Vlkolínske lúky (1:30) hotel Malina (1:50) sedlo pod Vtáčnikom (3:00) Vyšné Šiprúnske sedlo (4:00) Nižné Šiprúnske sedlo (4:10) Smrekovica, vojenská zotavovňa (5:40) Močidlo, hotel Smrekovica (6:00) 2. DEŇ Močidlo, hotel Smrekovica severné Rakytovské sedlo (1:10) Rakytov (1:40) južné Rakytovské sedlo (2:10) sedlo pod Čiernym kameňom (3:00) sedlo Ploskej (3:45) Ploská (4:15) chata pod Borišovom (5:05) Kýšky (6:00) Koniarky (6:20) (salaš nie je vidieť zo značenej cesty!) salaš pod Suchým vrchom (6:35) 3. DEŇ salaš pod Suchým vrchom Ostredok, rázcestie (0:50) Ostredok (0:55) Krížna (1:40) Pod Líškou (2:10) Salašky (3:25) Turecká (3:50) Staré Hory (4:30)

Voda a občerstvenie po ceste

stredisko Malinô Brdo, prameň pri sedle pod Vtáčnikom, neupravený prameň pred hotelom Granit, hotel Granit, horský hotel Smrekovica, prameň pri sedle pod Čiernym kameňom, prameň pred sedlom Ploskej, chata pod Borišovom, pramene na modro značkovanom traverze Ploskej, prameň pod salašou pod Kýškami, prameň pri salaši pod Suchým vrchom, Turecká, Staré Hory

Alternatívy

1. DEŇ

• Pre dobrodruhov, ktorí by sa chceli hneď od začiatku túlať prírodou, je tu alternatíva so začiatkom v Ľubochni. Z centra vedie po modrej značke okolo Kútnikovho kopca (2:15), cez sedlo Poľana (2:30), sedlo pod Červeným grúňom (2:50) a na rázcestí Chabzová (5:10) sa napojí na červenú značku. Tá vás o chvíľu dovedie do Nižného Šiprúnskeho sedla (5:35), kde sa napojíte na opísanú hrebeňovku. Vyhľadať spojenie

2. DEŇ

• Ak nechcete stúpať na Rakytov, môžete ho obísť po žltej značke (0:35)
• Keď už budete na chate pod Borišovom, prečo nevyjsť aj na samotný Borišov (0:40)?
• Odbočku na chatu pod Borišovom môžete úplne vynechať a z Ploskej zísť po červenej značke priamo na rázcestie Chyžky (0:30)
• Ak je salaš pod Suchým vrchom plná, môže poslúžiť salaš zvaná Mandolína, ktorá stojí len kúsok odtiaľto

3. DEŇ

• Nocľah v horskom hoteli Kráľova studňa (http://www.kralovastudna.com/), kolibe nad Kráľovou studňou alebo salaši Smrekovica.
• Výhľadový zostup cez Japeň (1 154 m) do Starých Hôr alebo Horného Harmanca. Po zelenej značke cez vrchol Malá Krížna na rázcestie Úplaz (0:50), ďalej po žltej na Japeň (1:50) a znovu po zelenej buď do Starých Hôr (3:20), alebo na druhú stranu do Horného Harmanca (3:50). Tu však treba rátať so slabším spojením. Vyhľadať spojenie z Harmanca | Vyhľadať spojenie zo Starých Hôr
• Zostup od hotela Kráľova studňa do Dolného Harmanca po zelenej značke (3:15). Aj odtiaľ je, žiaľ, spojenie slabé. Vyhľadať spojenie
• Zostup do Blatnice po zelenej značke Blatnickou dolinou (3:45) alebo po žltej značke Dedošovskou a následne Gaderskou dolinou (4:30). Najmä Gaderská dolina býva za pekného počasia veľmi navštevovaná, takže tu stretnete davy ľudí. Zostup dolinami je síce dlhý, no na druhej strane je z Blatnice dobré autobusové spojenie do Martina. Niektoré autobusy zachádzajú aj na veľké parkovisko, kde sa obe doliny stretávajú, pri ostatných si budete musieť ešte prejsť do centra obce. V Martine vystúpte na predposlednej zastávke - ulica J. Jesenského, odkiaľ sa MHD (napr. č. 10, 20, 23, 27, …; cestovné poriadky: https://www.mhdmartin.sk/) dostanete na stanicu vo Vrútkach. Vyhľadať spojenie Blatnica - Martin | Vyhľadať spojenie z Vrútok