Hrebeňovka: prechod Nízkych Tatier (západná časť)

Prechod Nízkych Tatier – 1. deň

Donovaly, Kečka, Kozí chrbát

Prechod Nízkych Tatier sa zvyčajne začína na Donovaloch, ktoré ležia na hlavnej ceste spájajúcej mestá Ružomberok a Banská Bystrica, takže sem premáva výborné autobusové spojenie. Hneď z Donovál (960 m) sa budete držať červenej značky, ktorá vás povedie takmer po celej hrebeňovke.

Po mierne stúpajúcej asfaltovej ceste prejdete okolo niekoľkých hotelov a s pribúdajúcimi výškovými metrami sa vám za chrbtom budú otvárať čoraz krajšie výhľady na kopec Zvolen a hrebeň Veľkej Fatry s vrcholom Krížna. Cesta vás zavedie do malej obce Polianka, kde asfalt končí a začína lesná cesta. V lese sa striedajú rovinatejšie úseky s občasným stúpaním až po trávnaté sedlo pod vrcholom Kečka. Po pravej strane je malá chatka a kúsok za ňou si môžete nabrať vodu z prameňa.

Za sedlom nasleduje krátke stúpanie bukovým lesom na široký trávnatý vrchol Kečka (1 225 m), odkiaľ sa otvorí prvý väčší výhľad, ktorému dominuje masív Prašivej. Chodníkom po trávnatom hrebeni obídete vrchol Handliarka (1 208 m) a zostúpite do sedla Hadlanka. Po pohodovom úseku vás do stehien preverí výstup na vrchol Kozí chrbát (1 330 m) a kúsok za ním zídete do Hiadeľského sedla.

Hiadeľské sedlo, Prašivá

V Hiadeľskom sedle (1 099 m) nájdete novší prístrešok, pri ktorom je povolené táborenie, a o niečo nižšie aj prameň vody. Inak pekné miesto však výrazne kazia stožiare vysokého napätia, ktoré vo vetre navyše nepríjemne hučia. Až týmto sedlom sa v skutočnosti začína hrebeň Nízkych Tatier – úsek, ktorým ste doteraz prechádzali, patrí ešte k Starohorským vrchom.

Za sedlom vás čaká jedno z najdlhších stúpaní celej hrebeňovky. Najprv lesom, neskôr vysokou kosodrevinou prekonáte takmer 600 výškových metrov na vrchol Prašivá (1 673 m). Našťastie je to na dlhší čas posledné takéto náročné stúpanie. Na ďalších kilometroch vám už žiadne ďalšie nezaberie viac než pár desiatok minút.

Veľká Chochuľa, Latiborská hoľa

Z Prašivej vás chodník dovedie cez Malú Chochuľu (1 719 m) na susednú Veľkú Chochuľu (1 753 m) a pozvoľným zostupom na Košarisko (1 693 m) a rázcestie Košarisko, sedlo (1 670 m). Nasleduje prudší zostup a traverzom cez občasné porasty kosodreviny kúsok pod hrebeňom dôjdete do širokého trávnatého sedla pod Skalkou (1 476 m). Traverzom obídete aj vrchol Veľká hoľa (1 540 m) a vystúpite na Latiborskú hoľu (1 648 m).

Z Latiborskej hole je za dobrej viditeľnosti parádny výhľad na vrcholy pred vami aj späť na hrebeni, Malú Fatru, Veľkú Fatru, Západné Tatry a v diaľke aj na Vysoké Tatry. Vidieť môžete aj Veľký Choč a oravskú dominantu – Babiu horu. Podobné výhľady si môžete užívať takmer počas celého prechodu Nízkych Tatier.

Ďurková a útulňa pod Chabencom

Po zostupe do sedla Latiborskej hole (1 540 m) nasleduje pohodový úsek cez Zámostskú hoľu (1 630 m), za ktorou vás rozhýbe asi 150 výškových metrov na Ďurkovú (1 751 m). V sedle za Ďurkovou odbočuje vpravo neznačený chodník k útulni pod Chabencom (1 630 m), známej skôr ako Ďurková.

O niečo ďalej z hrebeňa k útulni odbočuje zelená značka. Takto si však trasu zbytočne predĺžite a navyše k rázcestiu vystúpite metre navyše, ktoré hneď nato zase stratíte, preto väčšina ľudí využíva skôr neznačenú skratku.

V útulni sa dá nielen prespať, ale aj najesť sa z obmedzenej ponuky a nabrať vodu z výdatného prameňa kúsok od chaty. Možnosť nocľahu je obmedzená (približne 30 ľudí v spoločnej nocľahárni), takže sa oplatí prísť skôr. Keď je plno, spáva sa aj v jedálni. Okolo útulne je tiež možné prespať vo vlastnom stane.

Prechod Nízkych Tatier – 2. deň

Chabenec, Kotliská, Poľana, Dereše

Od Ďurkovej vystúpte po modrej značke späť na hrebeň, kde sa napojíte na červenú značku a budete pokračovať vo výstupe až na Chabenec (1 955 m). Od útulne je to sem asi 300 výškových metrov, takže ak vám bolo ráno chladno, tu už zrejme nebude. Za Chabencom vás čaká krátky prudký zostup, po ktorom nasleduje celkom oddychová cesta na vrchol Kotliská (1 937 m), kde z hlavného hrebeňa vybieha na juh mohutná rázsocha s vrcholom Skalka (1 980 m). Červená značka však pokračuje klesaním do Križského sedla (1 775 m) a ďalej cez Poľanu (1 889 m) do sedla Poľany (1 827 m). Tu sa pripája žltá značka z najväčšieho strediska Nízkych Tatier – Demänovskej doliny. Doteraz menej frekventovaná časť hrebeňovky sa tu mení na najnavštevovanejšiu časť pohoria. Kúsok za sedlom začína kamenný dláždený chodník, ktorý vedie popri vrchole Dereše (2 004) pod Chopok.

Chopok a Ďumbier

Na Chopku je už poriadny ruch – z oboch strán hrebeňa sem prúdia turisti a tí, ktorým sa nechce alebo nemôžu ísť pešo, prídu lanovkou. Pár metrov pod jej hornou stanicou stojí prestavaná a zmodernizovaná Kamenná chata pod Chopkom, ktorá ponúka občerstvenie, úkryt pred nepriazňou počasia aj ubytovanie. Hneď za chatou stúpa cesta na samotný vrchol Chopku (2 024 m), ktorý odtiaľto vyzerá len ako väčšia kopa kameňov a krátky kľukatý chodník. Bez ohľadu na množstvo ľudí sú výhľady nádherné, najmä Ďumbier odtiaľto pôsobí veľmi majestátne.

Od chaty pokračuje dláždený chodník ďalej, traverzuje južné svahy Chopku a tesne pod hrebeňom klesá až do Demänovského sedla (1 756 m). Za sedlom sa pripravte na 300 výškových metrov stúpania cez Krúpovo sedlo (1 925 m) až na Ďumbier (2 046 m). Ďumbier je najvyšším vrcholom celého pohoria a od vrcholového kríža môžete opäť obdivovať dlhú hradbu Západných a Vysokých Tatier. Počas prechodu Nízkych Tatier je to síce častý pohľad, no aj tak neomrzí.

Chata M. R. Štefánika

Na vrchol Ďumbiera vedie iba odbočka z hrebeňovky, takže sa musíte vrátiť späť do Krúpovho sedla a až odtiaľ pokračovať ďalej po červenej značke na chatu M. R. Štefánika (1 740 m) – ľudovo „Štefáničku“ – cieľ dnešnej etapy.

Chata M. R. Štefánika patrí medzi väčšie horské chaty, takže sa môžete ubytovať v jednej zo šiestich osemmiestnych izieb. Po niekoľkých dňoch putovania určite poteší aj sprcha. Lôžko je možné rezervovať vopred a ako vždy sa oplatí urobiť rezerváciu s čo najväčším predstihom. Viac info a rezervácie na www.chatamrs.sk.

Prechod Nízkych Tatier – 3. deň

Zostup 1: Čertovica

Posledná etapa je relatívne krátka a ponúka viac variantov. Ak budete pokračovať po hrebeňovke Nízkych Tatier, pôjdete ďalej po červenej značke cez rázcestie Králička (1 682 m) a Kumštové sedlo (1 549 m), vrch Rovienky (1 602 m) a napokon zostúpite do sedla Čertovica (1 238 m). Zo sedla potom červená značka pokračuje ďalej do východnej časti Nízkych Tatier smerom na Kráľovu hoľu (1 946 m), podľa ktorej sa táto časť zvykne nazývať aj Kráľovohoľské Tatry.

Zostup 2: Vyšná Boca

Z Čertovice je však slabšie autobusové spojenie, takže ak sa dnes chystáte hrebeňovku opustiť, bude lepšie zostúpiť z rázcestia Králička po žltej značke cez Bocianske sedlo (1 506 m) do Starobocianskej doliny, ktorou dôjdete až na cestu z Čertovice k rázcestiu Starobocianska dolina – ústie (956 m). Tu sa pustíte doľava po hlavnej ceste a po 300 metroch z nej odbočíte vpravo na menšiu cestu vedúcu do obce Vyšná Boca (950 m). Odtiaľ sa už autobusom oveľa ľahšie dostanete napríklad do Liptovského Hrádku a ďalej do Liptovského Mikuláša, kde zastavujú všetky vlaky na trase Bratislava – Košice.

Užitočné info