Hrebeňovka: prechod Nízkych Tatier (západná časť)
- 3 dny
- 55 km
- 3100 m
Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier a počas sezóny naň mieri veľa ľudí. Ak nechcete stúpať na vrchol v dave turistov, vyberte sa touto trasou a spoznajte menej navštevovanú časť pod najvyššou časťou Nízkych Tatier, prístupnú len 3 mesiace v roku.
Túra sa začína pri autobusovej zastávke pred vjazdom na parkovisko, na rázcestí Lúčky (930 m). Od zastávky sa vydajte po zelenej značke medzi stromami a o chvíľu vyjdete na lúku, ktorú prejdete, a v lese sa napojíte na širokú zvážnicu. Tá vás miernym stúpaním dovedie na rázcestie pod Krčahovom (1 060 m), kde odbočíte doľava na červenú značku, prekročíte potok a úzkym chodníkom vystúpite niekoľko desiatok výškových metrov na vyvýšeninu porastenú trávou a mladými ihličnanmi.
Niekoľko minút sledujte úzky chodník, až vás privedie na širšiu cestu, po ktorej sa vydáte doprava a dlhšou zákrutou vystúpite k lesu. V týchto miestach chýba súvislé značenie a znovu sa objaví až v lese, preto buďte opatrní. V lese vás čaká len mierne zvlnená cesta, zakončená prechodom mokrade po rozpadnutej lávke, a ocitnete sa na širšom priestranstve, ktoré slúžilo na prekladanie dreva. Odtiaľ vedie niekoľko ciest. Správna je úplne vľavo a je dobre označená.
Cestu sledujte asi 200 metrov a pri osamelo stojacom smreku s červenou značkou odbočte na chodník vľavo. Chodník je čiastočne dláždený kameňmi a s potokom po pravej strane vás vyvedie z lesa na spustnuté, vyrúbané svahy, ktorými vystúpite až do sedla Javorie (1 487 m).
Doterajšia cesta nebola práve najkrajšia, ale ďalšie pokračovanie vám to bohato vynahradí – odtiaľto vás na Ďumbier dovedie chodník kľukatiaci sa cez malé horské lúčky porastené trsmi čučoriedia, cez hustú kosodrevinu a nízky les a napokon po trávnatom hrebeni.
Zo sedla vykročte doprava a po žltej značke začnete stúpať na Tanečnicu (1 681 m), ktorej vrchol obídete sprava. Tu sa prvýkrát otvorí panoramatický výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier, ktorý z tejto strany pôsobí omnoho majestátnejšie než z juhu. S takýmto výhľadom pred sebou zostúpite asi o sto výškových metrov, aby ste ich potom opäť nastúpali na Prašivú.
Nasleduje krátky zostup a dlhšie stúpanie kosodrevinou na trávnatý, pozvoľna sa dvíhajúci severný chrbát vrcholu Krúpova hoľa. Hoci sa priamo pred vami vinie na Krúpovu hoľu chodník, nejde o značenú trasu, preto by ste mali na križovatke pod ňou odbočiť doprava a vystúpiť hore po modrej značke serpentínami z rázcestia pod Krupovou hoľou.
Tak sa dostanete na rázcestie Krúpovo sedlo (1 925 m), z ktorého vedie červeno značená odbočka na vrchol Ďumbiera (2 043 m). Cesta je z väčšej časti dláždená obrovskými kameňmi a spočiatku vedie priamo popri hrebeni, miestami až na samý okraj hlbokého skalnatého zrázu. Po chvíli sa chodník mierne stočí doprava a na vrchol vás dovedie svahom pokrytým trávou a množstvom veľkých kameňov.
Z vrcholu Ďumbiera je nádherný výhľad na takmer celý hrebeň Vysokých Tatier, počnúc Slavkovským štítom úplne vpravo, cez Gerlachovský štít, Vysokú, Kriváň a Svinicu, za ktorou už začínajú Západné Tatry so známymi vrcholmi Bystrá, Klín, Baranec, Tri kopy, Baníkov, Pachoľa a Sivý vrch úplne vľavo. Vidieť odtiaľ aj napríklad Veľký Choč alebo Malú Fatru. Keď sa pozriete pozdĺž hrebeňa na západ, uvidíte Chopok, Dereše a Chabenec.
Návrat vedie spočiatku rovnakou cestou cez Krúpovo sedlo a po zelenej značke späť serpentínami na rázcestie pod Krupovou hoľou. Odtiaľ budete pokračovať po zelenej značke stále dole do Širokej doliny na rázcestie záver Širokej doliny (1 416 m) a ďalej po širokej lesnej ceste pozvoľným klesaním na rázcestie pod Krčahovom, odkiaľ už cestu späť do Lúčok poznáte.