Hrebeňovka - prechod Malej Fatry

Hrebeňovku môžete začať aj ukončiť na viacerých miestach a dá sa ísť oboma smermi. Dôvodov, prečo ju prejsť opačne, než je tu popísané, je hneď niekoľko. Tým hlavným sú Jánošíkove diery. Je snaha spraviť z nich jednosmerný výstupový úsek a aj zdravý rozum napovedá, že po rebríkoch a skalnatých pasážach sa ide lepšie hore než dole. Ak však nechcete porušovať pravidlá národného parku a plánujete spať iba na horských chatách, jedine so začiatkom v Strečne sa vyhnete veľmi náročnej dennej etape s celkovým stúpaním takmer 2000 výškových metrov, cez Veľký Rozsutec, Stoh a Poludňový Grúň až na chatu pod Chlebom, ktorá by vás inak čakala.

Prechod Malej Fatry - 1. deň

Zo železničnej zastávky sa vydajte doľava, po niekoľkých minútach prídete k lávke cez Váh, pri ktorej stojí turistický smerovník Nezbudská Lúčka (360 m). Odtiaľ pokračujte po červenej značke, ktorá vás podchodom pod traťou vyvedie z obce a najprv cez lúky, neskôr popri Váhu dovedie k ústiu doliny. V doline na rázcestí Podhradské (420 m) odbočíte vpravo a vystúpite k zrúcanine Starý hrad, odkiaľ je pekný výhľad na Domašínsky meander.

Od zrúcaniny chodník prudko stúpa a občas sa z neho otvára výhľad na rieku hlboko pod vami. Stúpanie sa skončí až na nevýraznom vrchole Plešel (981 m), odkiaľ vedie mierne zvlnená zvážnica k chate pod Suchým, cieľu prvej etapy.

Prechod Malej Fatry - 2. deň

Druhý deň začnete krátkym, ale strmým výstupom zjazdovkou na rázcestie Javorina (1 150 m). Odtiaľ vás čaká oddychovejší úsek najprv po lúke, neskôr krásnym bukovým lesom až na pretiahnutú lúku do sedla Príslop pod Suchým (1 202 m). Zo sedla budete prudko stúpať vyše 250 výškových metrov po chodníku kľukatiacom sa lesom a kosodrevinou až na Suchý (1 468 m).

Suchý je prvým výrazným vrcholom na hrebeni a zároveň prvým miestom s dych berúcimi výhľadmi na Žilinskú aj Turčiansku kotlinu, Martinské hole, Malý Kriváň a protiľahlú Veľkú Fatru.

Pokračujte po červenej značke úzkym chodníkom, ktorý sa kľukatí hustými porastmi kosodreviny po úzkom hrebeni, cez Biele skaly (1 448 m) a Stratenec (1 513 m). V tejto časti narazíte na niekoľko skalnatých úsekov, pri ktorých si budete musieť pomôcť rukami. Za Stratencem zostúpite do širokého trávnatého sedla Priehyb (1 462 m), z ktorého začnete pozvoľna, ale zdĺhavo, stúpať na Malý Kriváň (1 671 m).

Na vrchole stojí betónový pilier a kamenný múrik na bivakovanie. Uvidíte odtiaľ doteraz skrytú časť hrebeňa s Veľkým Kriváňom, Stohom a oboma Rozsutcami. Za dobrej viditeľnosti dovidíte aj na Veľký Choč, Babiu horu, Západné Tatry a Nízke Tatry.

Pokračujúc po červenej značke budete najprv mierne klesať úzkym hrebienkom a neskôr prudko zostúpite do bezmenného sedla (1 440 m) pod vrcholom Koniarky. Keď budete traverzovať jeho svahy k sedlu Bublen (1 510 m), narazíte na prameň vytekajúci z kovovej rúry priamo na chodník.

Zo sedla Bublen vás čaká prudký výstup trávnatým svahom na Pekelník (1 609 m) a s jeho veľmi strmým južným svahom po pravej ruke najprv ľahko klesnete a potom pozvoľna vystúpite na rázcestie hrana Veľkého Kriváňa (1 650 m). Odtiaľ je to na najvyšší vrch Malej Fatry - Veľký Kriváň (1 709 m) len asi štvrťhodina cesty. Výhľad zhora je podobný tomu z Malého Kriváňa, navyše uvidíte Snilovské sedlo s hornou stanicou lanovky, Vrátňanskú dolinu, Chleb a vpravo od neho aj chatu pod Chlebom – koniec dnešnej etapy.

Zostúpte späť na rázcestie a vydajte sa vpravo, miernym klesaním do Snilovského sedla (1 524 m). Tu odbočte vpravo na zeleno značenú cestu pre terénne autá a pozvoľným klesaním prídete až k chate pod Chlebom.

Prechod Malej Fatry - 3. deň

Posledný deň prechodu je najnáročnejší a oplatí sa vyraziť skoro ráno. Vydajte sa po žlto značkovanom chodníku, ktorý vedie popri prameni pri chate, na rázcestie Kopiská (1 446 m). Odtiaľ začína prudšie stúpanie na hrebeň do sedla za Hromovým (1 600 m). Odbočte vpravo a pokračujte po červenej značke. Neďaleko sedla sa hrebeň stáča doľava a nasleduje oddychovejší, prevažne klesajúci úsek cez úzku časť hrebeňa zvanú Steny na Poludňový grúň (1 460 m).

Pozvoľna budete klesať ešte do Stohového sedla (1 230 m), kde začína prudké a zdĺhavé stúpanie na Stoh (1 608 m). Výstup vedie spočiatku nízkym lesom, často rozbahneným chodníkom, cez rázcestie chrbát Stohu (1 320 m), neskôr po jednom z mohutných trávnatých chrbtov. Stoh je výborný vyhliadkový vrchol, z ktorého je vidieť veľká časť hrebeňa, ktorý už máte za sebou. Krásny je aj pohľad na Veľký Rozsutec, ktorý vás ešte len čaká.

Pokračujte dlhým zostupom po ďalšom z chrbtov do sedla Medziholie (1 185 m). Kúsok odtiaľ, smerom k sedlu Osnica, je prameň pitnej vody. Pokračujte po červenej značke do lesa, kde začnete naberať prvé desiatky výškových metrov. Po čase vyjdete z lesa a s pribúdajúcou výškou začne pribúdať aj skál. Tu sa miestami budete musieť pridržať rukami nielen skál, ale aj niekoľkých reťazí, ktoré sú tu ku skale pripevnené. Tesne pod vrcholom je rázcestie, odkiaľ ku krížu na vrchole vedie krátka odbočka. Výstup na Rozsutec je síce náročný, ale ak nemáte strach z výšok, mal by ho zvládnuť každý – výhľady z vrcholu za to určite stoja.

Odtiaľ už nenarazíte na žiadne dlhšie stúpanie. Stále sledujúc červeno značený chodník sa prepletiete medzi vrcholovými skalami a najprv kosodrevinou, neskôr lesom, zostúpite do sedla Medzirozsutce (1 200 m) s pekným výhľadom na Malý Rozsutec. V sedle odbočte vľavo na modro značený, pozvoľna klesajúci chodník. Asi 150 metrov od sedla je po pravej strane vyšľapaná odbočka k prameňu. Neďaleko od prameňa prejdete cez rázcestie pod Tanečnicou (1 186 m) a začnete zostupovať do tiesňavy Tesná Rizňa, kde vás čakajú prvé rebríky a reťaze.

Z rázcestia pod Tesnou Rizňou (935 m) nasleduje krátky, mierne klesajúci, oddychový úsek na rázcestie pod Pálenicou (900 m). Tu začína horná časť Jánošíkových dier nazývaná Horné diery, kde prekonáte ďalšie úseky zaistené reťazami, lávky a rebríky, často vedené priamo nad potokom alebo vodopádom.

Chladný svet tiesňav a kaňonov definitívne opustíte na lúke na rázcestí Podžiar (715 m). Prekročte potok a pokračujte po žltej značke okolo koliby, kde sa v sezóne môžete občerstviť. Krátkym stúpaním sa dostanete do sedla Vrchpodžiar (745 m) a stále sledujúc žltú značku po necelých 200 metroch odbočíte na chodník do lesa, ktorý vás asi za štvrťhodinu dovedie do Štefanovej - cieľa túry.

V Štefanovej môžete prenocovať v niektorom z penziónov alebo sa rovno vydať autobusom (zastávka „Terchová,,Vrátna Štefanová“) cez Terchovú do Žiliny. Ak máte v Strečne auto, choďte autobusom len do Varína, odtiaľ je to už len jedna zastávka vlakom. Pri výbere autobusu buďte opatrní, väčšina z nich nezachádza k železničnej stanici a niektoré nejdú do Varína vôbec.

Video

Užitočné info

Doprava

Autom zo Žiliny po ceste E50 do Strečna, kde môžete zaparkovať alebo sa aj s autom preplaviť cez Váh do Nezbudskej Lúčky (www.kompastrecno.sk). Do Nezbudskej Lúčky sa dostanete aj po ceste z Varína (zo Žiliny po ceste č. 583, smer Terchová). Ďalšou možnosťou je nechať auto v Žiline, kam sa potom dostanete oveľa jednoduchšie. Vlakom choďte do Žiliny, ďalej osobným vlakom do stanice Strečno.

Vyhľadať spojenie

Itinerár

• 1. DEŇ: Strečno chata pod Suchým (2:45) • 2. DEŇ: chata pod Suchým Suchý (1:15) Malý Kriváň (2:45) Veľký Kriváň (4:30) Snilovské sedlo (4:50) chata pod Chlebom (5:15) • 3. DEŇ: chata pod Chlebom Poludňový grúň (1:30) Stoh (3:15) Veľký Rozsutec (5:15) [RÔZNE] Štefanová (8:00)

Voda a občerstvenie po ceste

chata pod Suchým a prameň pred ňou, prameň pod sedlom Príslop, prameň pod sedlom Bublen, chata pod Chlebom a prameň v blízkosti, prameň pod sedlom Medziholie, prameň pod sedlom Medzirozsutce, koliba pri Podžiare

Alternatívy

1. DEŇ:

• Vyraziť z Turčianskych Kľačian a prespať na chate pod Kľačianskou Magurou (2:30), na druhý deň sa napojiť na hrebeňovku na Suchom (4:00). Podrobnejšie v túre na Malý Kriváň.

2. DEŇ:

• Vrcholy Suchý a Biele skaly sa dajú obísť po žlto značenej ceste medzi sedlami Príslop pod Suchým a Vráta (0:45), čím ušetríte trochu času a necelú stovku výškových metrov.
• Ak vám v závere túry zostáva ešte dosť času a síl, môžete zo Snilovského sedla vystúpiť po červenej značke na vrchol Chleb (0:30).

3. DEŇ:

• Ak ste neboli na Chlebe predchádzajúci deň, môžete si naň spraviť krátku odbočku zo sedla za Hromovým (0:20).
• Stoh sa dá obísť po žlto značkovanom traverze medzi rázcestím chrbát Stohu a sedlom Medziholie (0:45). Chodník býva často veľmi rozbahnený, ale vyhnete sa stúpaniu vyše 200 výškových metrov a ušetríte približne hodinu času.
• Zo sedla Medziholie je možné obísť Veľký Rozsutec po modro značkovanom traverze do sedla Medzirozsutce (1:00). Ušetríte vyše 250 výškových metrov a viac než hodinu času.