Jánošíkove diery - veľký okruh
- 05:25
- 12.5 km
- 650 m
Mnohí tvrdia, že Veľký Rozsutec je najkrajší vrchol celého Slovenska. To je síce odvážne tvrdenie, no titul najkrajšieho vrcholu Malej Fatry mu uprieť nemožno. Keď k tomu pridáte pôsobivý výstup po lávkach a rebríkoch úzkymi kaňonmi Jánošíkových dier, vznikne nádherná túra, ktorú by bola veľká škoda vynechať.
Skaliská Veľkého Rozsutca sa dvíhajú priamo nad Štefanovou a tvoria výraznú dominantu celej oblasti. Z parkoviska na začiatku Štefanovej (625 m), kde zastavuje aj autobus, sa vydajte po žltej značke cez most a na nasledujúcej križovatke odbočte doľava. Pokračujte po ceste asi 200 metrov a na ďalšej križovatke znovu odbočte doľava. Po niekoľkých desiatkach metrov skončí asfalt, cesta vás vyvedie z dediny a začne pozvoľna stúpať. Po pár minútach odbočíte zo širokej cesty doľava na chodník, ktorý sa po krátkom stúpaní lesom znovu napojí na širokú poľnú cestu. Po nej sa vydajte doľava a po 200 metroch dorazíte do sedla Vrchpodžiar (745 m).
Zo sedla nasleduje krátky zostup po žltej značke ku kolibe Podžiar, kde sa dá v sezóne kúpiť občerstvenie. Za kolibou prejdite cez potok k rázcestiu Podžiar (715 m), kde odbočíte doprava na modro značený chodník, ktorý vedie prvé minúty lúkou. Za ňou vás zavedie do lesa, do hornej časti Jánošíkových dier, nazývanej aj Horné diery.
Tu vás čaká výstup popri Hlbokom potoku, ktorý tu vytvoril úzke skalné tiesňavy, množstvo vodopádov a zaujímavé skalné útvary. Cesta cez Jánošíkove diery často vedie po lávkach priamo nad potokom alebo po rebríkoch nad vodopádmi. Nájdete tu aj skalnaté úseky, pri ktorých sa zíde oceľové lano uchytené miestami do skaly.
Takýmto terénom budete stúpať až k rázcestiu pod Pálenicou (900 m), kde sa údolie rozšíri. Miernym stúpaním pokračujte po modrej značke na rázcestie pod Tesnou Rizňou (935 m), kde odbočíte doprava do menšieho údolia a opäť prekonáte niekoľko rebríkov a úsekov zaistených lanom. Asi po hodine a pol a po nastúpaní 250 metrov cez Tesnú Rizňu sa stúpanie zmierni a vyjdete z lesa na lúku s krásnym výhľadom na Malý Rozsutec.
O chvíľu miniete rázcestie Pod Tanečnicou (1 184 m), ďalších pár minút pôjdete lesom a ocitnete sa na druhej lúke. Tu sa nachádza nie veľmi dobre označená odbočka k prameňu, ktorý je len pár metrov vľavo od cesty a vedie k nemu vyšliapaný chodníček. Prameň nie je veľmi výdatný a na konci leta či začiatkom jesene sa naň netreba príliš spoliehať. Od prameňa je to už len niečo vyše 100 metrov do sedla Medzirozsutce (1 200 m).
V sedle odbočte doprava na červeno značený chodník k vrcholu Veľkého Rozsutca (1 609 m). Pri výstupe zo sedla na vrchol prekonáte prevýšenie viac než 400 metrov a výstup trvá približne hodinu a pol. Cesta vedie najprv lesom, neskôr kosodrevinou a tesne pod vrcholom sa objaví niekoľko skalných úsekov, ktoré však nie sú nijako zvlášť náročné ani nebezpečné. Z vrcholu sú nádherné výhľady nielen na Malý Rozsutec, Stoh, Osnicu, Poludňový Grúň, Veľký Kriváň a Malý Kriváň a ďalšie vrcholy Malej Fatry, ale aj na vzdialenejší Veľký Choč, Západné Tatry, Veľkú Fatru, Nízke Tatry či Babiu horu na Orave.
Zostup do sedla Medziholie (1 185 m) vedie po červenej značke a najmä v úvode je skalnatý, strmý a miestami aj exponovaný. V náročnejších pasážach pomáhajú reťaze. Ak vám nerobili problém rebríky v Jánošíkových dierach, nemal by vám robiť problém ani výstup na Rozsutec a zostup z neho.
Kúsok od smerovníka v sedle Medziholie, smerom do sedla Osnice, je prameň, kde si môžete doplniť vodu. Zo sedla pokračujte po zelenej značke najprv miernym klesaním, so skaliskami Rozsutca po pravej ruke; zostúpite do bukového lesa, kde je klesanie o niečo strmšie. Po necelých dvoch kilometroch miniete rázcestie Šlahorka (950 m) a po ďalších zostúpaných metroch sa dostanete do redšieho lesa s úzkymi lúkami nad Štefanovou, s občasnými výhľadmi na časť Vrátnej doliny.
Na začiatku obce prejdete okolo prvých chát a pri chate Pod Lampášom sa napojíte na asfaltovú cestu. Po 200 metroch na križovatke odbočte doľava a o chvíľu budete späť na parkovisku, odkiaľ ste vyrážali.